28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 198/1

(1)

Únia sa zaviazala vybudovať energetickú úniu s výhľadovou politikou v oblasti klímy. Energetická účinnosť je kľúčovým prvkom rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a je kľúčovým faktorom pre znižovanie dopytu po energii.

(2)

Energetické označovanie umožňuje zákazníkom prijímať informované rozhodnutia založené na spotrebe energie energeticky významných výrobkov. Informácie o účinných a udržateľných energeticky významných výrobkoch výrazne prispievajú k úsporám energie a k znižovaniu účtov za energiu a zároveň podporujú inováciu a investície do výroby energeticky účinnejších výrobkov. Zvýšenie účinnosti energeticky významných výrobkov prostredníctvom informovaných rozhodnutí zákazníkov a harmonizácie súvisiacich požiadaviek na úrovni Únie prospieva aj výrobcom, priemyslu a celému hospodárstvu Únie.

(3)

Komisia preskúmala účinnosť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ (3) a zistila potrebu aktualizovať rámec energetického označovania s cieľom zlepšiť jeho účinnosť.

(4)

Smernicu 2010/30/EÚ je vhodné nahradiť nariadením, ktoré si v zásade zachová rovnaký rozsah pôsobnosti, ale ktorým sa upravia a zlepšia niektoré jej ustanovenia s cieľom objasniť a aktualizovať ich obsah s prihliadnutím na technologický pokrok, ktorý sa v posledných rokoch dosiahol v oblasti energetickej účinnosti výrobkov. Pretože spotreba energie osobných alebo nákladných dopravných prostriedkov je priamo a nepriamo regulovaná inými právnymi predpismi a politikami Únie, je vhodné naďalej ich vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vrátane dopravných prostriedkov s motorom, ktorý zostáva počas prevádzky na rovnakom mieste, ako sú výťahy, eskalátory a dopravníkové pásy.

(5)

Je vhodné, aby sa spresnilo, že všetky výrobky, ktoré sa uvedú na trh prvý raz, vrátane dovezených použitých výrobkov, by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na výrobky, ktoré boli sprístupnené na trhu Únie druhý alebo ďalší raz.

(6)

Nariadenie predstavuje vhodný právny nástroj, keďže ukladá jasné a podrobné pravidlá, ktoré zabraňujú odlišnej transpozícii členskými štátmi, a tým zabezpečuje vyšší stupeň harmonizácie v celej Únii. Regulačný rámec harmonizovaný na úrovni Únie, a nie na úrovni členských štátov, znižuje náklady výrobcov, zabezpečuje rovnaké podmienky a zabezpečuje voľný pohyb tovaru v rámci vnútorného trhu.

(7)

Znižovanie dopytu po energii sa považuje za kľúčové opatrenie v európskej stratégii energetickej bezpečnosti stanovenej v oznámení Komisie z 28. mája 2014. V rámcovej stratégii energetickej únie stanovenej v oznámení Komisie z 25. februára 2015 sa ďalej zdôraznila zásada prvoradosti energetickej účinnosti a potreba plnej implementácie existujúceho práva Únie v oblasti energetiky. Plán rámcovej stratégie energetickej únie stanovený v uvedenom oznámení predpokladal revíziu rámca energetickej účinnosti pre výrobky v roku 2015. Týmto nariadením sa zlepší legislatívny rámec a rámec presadzovania energetického označovania.

(8)

Zvýšenie účinnosti energeticky významných výrobkov prostredníctvom informovaných rozhodnutí zákazníkov prospieva hospodárstvu Únie, znižuje dopyt po energii a šetrí peniaze zákazníkov za účty za energiu, prispieva k inovácii a investíciám v oblasti energetickej účinnosti a umožňuje priemyselným odvetviam, ktoré vyvíjajú a vyrábajú energeticky najúčinnejšie výrobky, získať konkurenčnú výhodu. Uvedené prispeje aj k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti energetickej efektívnosti na roky 2020 a 2030, ako aj k cieľom Únie v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Jeho cieľom je ďalej dosiahnuť pozitívny vplyv na environmentálne vlastnosti energeticky významných výrobkov a ich komponentov vrátane využívania iných zdrojov než energie.

(9)

Toto nariadenie prispieva k rozvoju energeticky inteligentných výrobkov, ktoré sa môžu aktivovať, aby vzájomne komunikovali s inými spotrebičmi a systémami vrátane samotnej energetickej siete, ich rozpoznávaniu zo strany zákazníkov a prenikaniu na trh v záujme zlepšenia energetickej účinnosti alebo využívania energie z obnoviteľných zdrojov, zníženia spotreby energie a podpory inovácie priemyslu Únie.

(10)

Zabezpečenie presných, relevantných a porovnateľných informácií o špecifickej spotrebe energie energeticky významných výrobkov uľahčuje zákazníkovi výber takých výrobkov, ktoré počas používania spotrebujú menej energie a iných základných zdrojov. Štandardizovaný povinný štítok pre energeticky významné výrobky je účinným prostriedkom poskytujúcim potenciálnym zákazníkom porovnateľné informácie o energetickej účinnosti energeticky významných výrobkov. Štítok by sa mal doplniť informačným listom výrobku. Štítok by mal byť ľahko rozpoznateľný, jednoduchý a stručný. Na uvedený účel by základom informovania zákazníkov o energetickej účinnosti výrobkov mala zostať existujúca farebná stupnica na štítku s rozsahom od tmavozelenej po červenú farbu. Aby bol štítok pre zákazníkov, ktorí chcú dosiahnuť úspory energie a nákladov, naozaj užitočný, stupne na stupnici uvedenej na štítku by mali zodpovedať významným úsporám energie a nákladov pre zákazníkov. V prípade väčšiny skupín výrobkov, by sa na štítku, kde je to vhodné, mala okrem stupnice uvádzať aj absolútna spotreba energie, aby zákazníci mohli predvídať, ako sa ich výber priamo dotkne účtov za energiu. Je však nemožné, aby sa tieto isté informácie poskytovali v prípade energeticky významných výrobkov, ktoré samé osebe energiu nespotrebúvajú.

(11)

Zatriedenie využívajúce písmená od A po G sa ukázalo ako nákladovo efektívne pre zákazníkov. Jeho zámerom je jeho jednotným uplatňovaním na jednotlivé skupiny výrobkov zvýšiť transparentnosť a zrozumiteľnosť pre zákazníkov. V prípadoch, keď z dôvodu opatrení v oblasti ekodizajnu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (4) výrobky už nemôžu patriť do triedy „E“, „F“ ani „G“, tieto triedy by sa aj napriek tomu mali na štítku uvádzať sivou farbou. Vo výnimočných a náležite odôvodnených prípadoch, napríklad pri nedosiahnutí dostatočných úspor v rámci celého spektra siedmich tried, by štítok mohol obsahovať menej tried, než je štandardná škála A až G. V uvedených prípadoch by sa farebná stupnica s rozsahom od tmavozelenej po červenú farbu mala zachovať pre zostávajúce triedy a mala by sa vzťahovať iba na nové výrobky, ktoré sú uvedené na trh alebo sú uvedené do prevádzky.

(12)

Keď dodávateľ uvedie výrobok na trh, každý jeho kus by mal sprevádzať štítok v papierovej podobe, ktorý je v súlade s požiadavkami príslušných delegovaných aktov. V príslušnom delegovanom akte by sa mal stanoviť najúčinnejší spôsob zobrazovania štítkov s prihliadnutím na dôsledky pre zákazníkov, dodávateľov a predávajúcich a mohol by umožňovať, aby štítok bol vytlačený na obale výrobku. Predávajúci by mal vystaviť štítok dodaný spolu s príslušným kusom výrobku na mieste, ktoré sa vyžaduje v príslušnom delegovanom akte. Štítok by mal byť zobrazený tak, aby bol jasne viditeľný a identifikovateľný ako štítok patriaci k predmetnému výrobku bez toho, aby zákazník musel čítať ochrannú známku a číslo modelu na štítku a mal by upútať pozornosť zákazníka, ktorý si zobrazený výrobok prehliada.

(13)

Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť dodávateľa poskytnúť štítok v tlačenej podobe ku každému kusu výrobku, pokrok v oblasti digitálnych technológií by mal umožňovať používanie elektronických štítkov ako doplnku k energetickému štítku v tlačenej podobe. Predávajúci by mal mať možnosť stiahnuť si informačný list výrobku tiež z databázy výrobkov.

(14)

Keď nie je možné zobraziť energetický štítok, ako napríklad pri určitých formách predaja na diaľku, vizuálnych reklamách a technických propagačných materiáloch, potenciálnym zákazníkom by sa mali poskytnúť aspoň informácie o triede energetickej účinnosti výrobku a rozsahu tried účinnosti uvedených na štítku.

(15)

Výrobcovia reagujú na označovanie energetickými štítkami tým, že vyvíjajú a uvádzajú na trh čoraz účinnejšie výrobky. Súčasne prejavujú tendenciu ukončovania výroby menej účinných výrobkov, k čomu ich podnietilo právo Únie týkajúce sa ekodizajnu. Tento technologický vývoj vedie k tomu, že väčšina modelov výrobkov patrí do najvyšších tried na energetickom štítku. Aby sa zákazníkom umožnilo náležité porovnanie výrobkov, môže byť potrebná ich ďalšia diferenciácia, ktorá vedie k nutnosti zmeniť stupnicu na štítkoch. Týmto nariadením by sa preto mali stanoviť podrobné podmienky zmien stupnice v záujme zabezpečenia maximálnej právnej istoty pre dodávateľov a predávajúcich.

(16)

V prípade viacerých štítkov stanovených v delegovaných aktoch prijatých podľa smernice 2010/30/EÚ sú výrobky dostupné iba alebo prevažne v najvyšších triedach. Tým sa znižuje účinnosť štítkov. Triedy na existujúcich štítkoch majú v závislosti od skupiny výrobkov rozličný rozsah, pričom najvyššia trieda môže byť označená akokoľvek od triedy A po triedu A+++. V dôsledku toho by zákazníci mohli pri porovnávaní štítkov jednotlivých skupín výrobkov podľahnúť dojmu, že v prípade daného štítka existujú lepšie triedy energetickej účinnosti než tie, ktoré sú zobrazené. Aby sa takýmto potenciálnym nejasnostiam zabránilo, je vhodné ako prvé vykonať počiatočnú zmenu stupnice na existujúcich štítkoch, ktorou sa zabezpečí homogénna stupnica od A až po G pre tri kategórie výrobkov podľa tohto nariadenia.

(17)

Energetické označovanie výrobkov na vykurovanie priestoru a ohrev vody sa zaviedlo iba nedávno a miera dosahovania technologického pokroku v rámci týchto skupín výrobkov je relatívne nízka. V súčasnom systéme označovania sa jasne rozlišuje medzi technológiami využívajúcimi konvenčné fosílne palivá, ktoré sú v najvyššej triede A, a technológiami využívajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov, avšak sú často výrazne drahšie, ktoré majú vyhradené triedy A+, A++ a A+++. Podstatné úspory energie sa už dajú dosiahnuť prostredníctvom najúčinnejších technológií využívajúcich fosílne palivá, ktoré by bolo vhodné ďalej propagovať ako technológie triedy A. Keďže je pravdepodobné, že trh s výrobkami na vykurovanie priestoru a ohrev vody bude prechádzať na technológie využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov pomaly, je vhodné, aby sa stupnice na energetických štítkoch uvedených výrobkov zmenili neskôr.

(18)

Frekvenciu ďalších zmien stupnice po jej počiatočnej zmene by mal určovať odkaz na percentuálny podiel predaných výrobkov, ktoré sú zaradené do najvyšších tried. Ďalšie zmeny stupnice by pritom mali zohľadňovať rýchlosť technologického pokroku a potreba zabrániť nadmernému zaťažovaniu dodávateľov a predávajúcich, a najmä malých podnikov. Preto by bolo žiaduce, aby sa takáto zmena stupnice vykonávala približne každých 10 rokov. Nový štítok so zmenenou stupnicou by mal ponechať najvyššiu triedu prázdnu, aby sa podnecoval technologický pokrok, zabezpečila regulačná stabilita, znížila frekvencia zmien stupníc a umožnilo vyvíjanie a rozpoznávanie čoraz účinnejších výrobkov. Vo výnimočných prípadoch, keď sa očakáva rýchlejší vývoj technológie, by sa v čase zavedenia nového štítku so zmenenou stupnicou nemali žiadne výrobky zaradiť do dvoch najvyšších tried v čase zavedenia nového štítku so zmenenou stupnicou žiadne výrobky.

(19)

Pred zmenou stupnice by Komisia mala uskutočniť vhodnú prípravnú štúdiu.

(20)

Po zmene stupnice na štítku skupiny výrobkov by sa nejasnostiam na strane zákazníkov malo predísť urýchleným nahradením štítkov zobrazených v obchodoch na dotknutých výrobkoch a zorganizovaním primeraných informačných kampaní pre spotrebiteľov, z ktorých jasne vyplynie, že sa zaviedla nová verzia štítku.

(21)

V prípade štítku so zmenenou stupnicou by dodávatelia mali počas určitého obdobia predávajúcim poskytovať tak súčasné štítky, ako aj štítky so zmenenou stupnicou. Nahradenie existujúcich štítkov na výrobkoch zobrazených v obchodoch, ako aj na internete štítkami so zmenenou stupnicou by sa malo vykonať čo najrýchlejšie po dátume nahradenia stanovenom v delegovanom akte vzťahujúcom sa na štítok so zmenenou stupnicou. Štítky so zmenenou stupnicou by predávajúci nemali zobrazovať pred dátumom ich nahradenia.

(22)

Je potrebné stanoviť jasné a primerané rozdelenie povinností zodpovedajúce úlohe každého subjektu v rámci dodávateľského a distribučného procesu. Hospodárske subjekty by mali zodpovedať za súlad vo vzťahu k ich príslušným úlohám v dodávateľskom reťazci a zabezpečiť, aby na trhu sprístupňovali iba výrobky, ktoré sú v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi prijatými podľa tohto nariadenia.

(23)

S cieľom zachovať dôveryhodnosť energetického štítku pre zákazníkov by nemalo byť dovolené používanie iných štítkov napodobňujúcich energetické štítky pre energeticky významné výrobky a energeticky nevýznamné výrobky. Ak sa na energeticky významné výrobky nevzťahujú delegované akty, členské štáty by mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť nové vnútroštátne systémy označovania takýchto výrobkov. Z rovnakého dôvodu by pre daný výrobok nemali byť povolené nijaké dodatočné štítky, značky, symboly ani nápisy vo vzťahu k spotrebe energie, ktoré by mohli zákazníkov uvádzať do omylu alebo spôsobovať nejasnosti. Štítky v súlade s právom Únie, napríklad označovanie pneumatík vzhľadom na palivovú účinnosť a ďalšie environmentálne parametre a dodatočné štítky, ako napr. EU Energy Star a environmentálna značka EÚ, by sa nemali považovať za zavádzajúce alebo spôsobujúce nejasnosti.

(24)

Zákazníkom sa v čoraz väčšej miere poskytujú aktualizácie softvéru alebo firmvéru ich výrobkov po uvedení výrobkov na trh a po uvedení používania. Takéto aktualizácie zvyčajne slúžia na zlepšenie výkonnosti výrobku, ale môžu mať tiež vplyv na energetickú účinnosť a iné parametre výrobku uvedené na energetickom štítku. Ak sú uvedené zmeny v neprospech toho, čo sa uvádza na štítku, zákazníci by o uvedených zmenách mali byť informovaní a mala by sa im poskytnúť možnosť danú aktualizáciu prijať alebo odmietnuť.

(25)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu je potrebné objasniť, že na energeticky významné výrobky sa uplatňujú pravidlá týkajúce sa dohľadu nad trhom Únie a kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (5). Vzhľadom na zásadu voľného pohybu tovaru je nevyhnutné, aby orgány dohľadu nad trhom členských štátov navzájom účinne spolupracovali. Takáto spolupráca v oblasti energetického označovania by sa mala posilniť prostredníctvom podpory zo strany Komisie zameranej na skupiny pre administratívnu spoluprácu (AdCos) v oblasti ekodizajnu a v oblasti energetického označovania.

(26)

Do návrhu nového nariadenia o dohľade nad trhom s výrobkami, ktorý predložila Komisia, sa začlenili ustanovenia nariadenia (ES) č. 765/2008, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (6) a viacerých aktov týkajúcich sa jednotlivých sektorov v rámci harmonizačných legislatívnych aktov Únie. Uvedený návrh zahŕňa ustanovenia o ochranných doložkách obsiahnuté v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES (7), ktoré by sa vzťahovali na všetky harmonizačné legislatívne akty Únie. Kým spoluzákonodarcovia ešte posudzujú nové nariadenie, je vhodné odvolávať sa na nariadenie (ES) č. 765/2008 a zahrnúť ochranné doložky do tohto nariadenia.

(27)

Činnosti dohľadu nad trhom, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 765/2008, sa nezameriavajú výhradne na ochranu zdravia a bezpečnosti, ale sa uplatňujú aj na presadzovanie práva Únie, ktorých cieľom je chrániť iné verejné záujmy vrátane energetickej účinnosti. V súlade s oznámením Komisie z 13. februára 2013 s názvom „20 akcií pre bezpečnejšie a vyhovujúce výrobky pre Európu: viacročný akčný plán pre dohľad nad výrobkami v EÚ“ sa aktualizovala všeobecná metodika Únie na posudzovanie rizika tak, aby sa vzťahovala na všetky riziká vrátane tých, ktoré súvisia s energetickým označovaním.

(28)

Jednotná a nákladovo efektívna činnosť dohľadu nad trhom v celej Únii si vyžaduje aj systematicky usporiadané komplexné archivovanie a výmenu všetkých relevantných informácií medzi členskými štátmi o ich vnútroštátnych činnostiach v tejto súvislosti vrátane odkazu na oznámenia vyžadované týmto nariadením. Databáza s názvom Informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ICSMS), ktorú zriadila Komisia, je veľmi vhodná na účely vytvorenia úplnej databázy informácií súvisiacich s dohľadom nad trhom, a preto by sa jej využívanie malo dôrazne podporovať.

(29)

V záujme vytvorenia užitočného nástroja pre spotrebiteľov, umožnenia alternatívnych spôsobov získania informačných listov výrobkov pre predávajúcich, uľahčenia monitorovania súladu a poskytovania aktuálnych trhových údajov pre regulačný proces revízie štítkov a informačných listov pre špecifické výrobky by Komisia mala vytvoriť a viesť databázu výrobkov zloženú z verejnej časti a časti týkajúcej sa súladu, ktorá bude prístupná prostredníctvom on-line portálu.

(30)

Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členských štátov vykonávať dohľad nad trhom a povinnosť dodávateľov kontrolovať zhodu výrobkov, by mali dodávatelia požadované informácie o súlade výrobkov sprístupniť elektronicky v databáze výrobkov. Informácie relevantné pre spotrebiteľov a predávajúcich by sa mali verejne sprístupniť vo verejnej časti databázy výrobkov. Uvedené informácie by sa mali sprístupniť ako otvorené dáta, aby ich vývojári mobilných aplikácií a iných porovnávacích nástrojov mohli použiť. Jednoduchý priamy prístup k verejnej časti databázy výrobkov by mali uľahčovať praktické nástroje, akým je dynamický kód rýchlej reakcie (QR kód) na tlačenom štítku.

(31)

Na časť databázy výrobkov týkajúcu sa súladu by sa mali vzťahovať prísne pravidlá ochrany údajov. K požadovaným špecifickým častiam technickej dokumentácie, ktoré sa musia uviesť v časti týkajúcej sa súladu, by mali mať prístup orgány dohľadu nad trhom, ako aj Komisia. Ak sú niektoré technické informácie natoľko citlivé, že by nebolo vhodné zahrnúť ich do kategórie technickej dokumentácie, ako sa podrobne uvádza v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia, orgány dohľadu nad trhom by si mali zachovať právomoc mať v prípade potreby prístup k uvedeným informáciám, a to v súlade s povinnosťou dodávateľov spolupracovať, alebo pomocou dodatočných častí technickej dokumentácie, ktoré do databázy výrobkov dobrovoľne vkladajú dodávatelia.

(32)

Aby sa databáza výrobkov dala čo najskôr používať, registrácia všetkých modelov, ktorých kusy sa uvedú na trh odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, by mala byť povinná. V prípade modelov, ktorých kusy sa uvedú na trh pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a už sa na trhu nepredávajú, by registrácia mala byť dobrovoľná. Malo by sa poskytnúť primerané prechodné obdobie na vytvorenie databázy a na umožnenie dodávateľom splniť registračnú povinnosť. Ak sa na výrobku, ktorý sa už nachádza na trhu, vykonajú akékoľvek zmeny, ktoré majú vplyv na štítok a informačný list výrobku, takýto výrobok by sa mal považovať za nový model a dodávateľ by ho mal zaregistrovať ho v databáze výrobkov. Komisia by mala v spolupráci s orgánmi dohľadu nad trhom a dodávateľmi venovať osobitnú pozornosť prechodnému procesu do úplného zavedenia verejnej časti a časti týkajúcej sa súladu databázy výrobkov.

(33)

Sankcie uplatniteľné pri porušení ustanovení tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých podľa neho by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(34)

S cieľom podporovať energetickú účinnosť, zmierňovanie zmeny klímy a ochranu životného prostredia by členské štáty mali mať možnosť vytvárať stimuly podporujúce využívanie energeticky účinných výrobkov. Členské štáty môžu samy rozhodnúť o povahe týchto stimulov. Tieto stimuly by mali byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci Únie a nemali by predstavovať neodôvodnené prekážky na trhu. Týmto nariadením nie je dotknutý výsledok žiadnych budúcich konaní týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré možno uskutočniť v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v súvislosti s takýmito stimulmi.

(35)

Spotreba energie, výkonnosť a ďalšie informácie týkajúce sa výrobkov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky týkajúce sa špecifických výrobkov podľa tohto nariadenia, by sa mali merať pomocou spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, ktoré zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtu. V záujme riadneho fungovania vnútorného trhu by normy mali byť harmonizované na úrovni Únie. Takéto metódy a normy by mali v čo najväčšej možnej miere zohľadňovať používanie daného výrobku za skutočných podmienok a odrážať správanie priemerného spotrebiteľa a mali by byť spoľahlivé, aby sa zabránilo ich úmyselnému i neúmyselnému obchádzaniu. Energetické štítky by mali odzrkadľovať komparatívnu výkonnosť v skutočných podmienkach používania výrobkov, a to v rámci obmedzení vyplývajúcich z potreby spoľahlivého a reprodukovateľného skúšania v laboratórnych podmienkach. Preto by sa dodávateľom nemalo povoliť, aby ich výrobky obsahovali softvér alebo hardvér, ktorým sa automaticky mení výkonnosť výrobku v skúšobných podmienkach. Keď v čase uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa špecifických výrobkov nie sú k dispozícii uverejnené normy, Komisia by mala v Úradnom vestníku Európskej únie uverejniť prechodné metódy merania a výpočtu vo vzťahu k požiadavkám týkajúcim sa špecifických výrobkov. Po uverejnení odkazu na takúto normu v Úradnom vestníku Európskej únie by mal súlad s danou normou predstavovať predpoklad zhody s metódami merania pre tie požiadavky týkajúce sa špecifických výrobkov, ktoré boli prijaté na základe tohto nariadenia.

(36)

Komisia by mala pripraviť dlhodobý pracovný plán revízie štítkov konkrétnych energeticky významných výrobkov vrátane orientačného zoznamu ďalších energeticky významných výrobkov, pre ktoré by sa mohol zaviesť energetický štítok. Tento pracovný plán by sa mal vykonávať počnúc technickou, environmentálnou a ekonomickou analýzou príslušných skupín výrobkov. Uvedená analýza by sa v súlade s cieľom podporovať obehové hospodárstvo mala venovať aj doplňujúcim informáciám vrátane možnosti poskytovať spotrebiteľom informácie o výkonnosti energeticky významného výrobku, ako sú jeho spotreba energie, životnosť alebo environmentálne vlastnosti, a súvisiacim nákladom. Takéto doplňujúce informácie by mali zlepšiť zrozumiteľnosť a účinnosť štítku pre spotrebiteľov a nemali by mať na spotrebiteľov žiadny negatívny vplyv.

(37)

Dodávatelia výrobkov predávaných na trhu v súlade so smernicou 2010/30/EÚ pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by mali naďalej podliehať povinnosti sprístupniť na žiadosť orgánov dohľadu nad trhom elektronickú verziu technickej dokumentácie dotknutých výrobkov. V tejto súvislosti by sa mala prostredníctvom vhodných prechodných ustanovení zabezpečiť právna istota a kontinuita.

(38)

Okrem toho by sa na zabezpečenie súvislého prechodu na toto nariadenie mali naďalej uplatňovať existujúce požiadavky stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 10 smernice 2010/30/EÚ a podľa smernice Komisie 96/60/ES (8) na príslušné skupiny výrobkov, pokiaľ sa tieto akty nezrušia alebo nenahradia delegovanými aktmi prijatými podľa tohto nariadenia. Uplatňovanie uvedených existujúcich požiadaviek nemá vplyv na uplatňovanie povinností na základe tohto nariadenia.

(39)

S cieľom stanoviť konkrétne skupiny energeticky významných výrobkov v súlade so súborom osobitných kritérií a vytvoriť štítky a informačné listy určené pre špecifické výrobky by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala delegovať na Komisiu. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (9). Aby sa zabezpečila predovšetkým rovnaká účasť na príprave delegovaných aktov, všetky dokumenty sa Európskemu parlamentu a Rade doručia v rovnakom čase ako expertom členských štátov, a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(40)

Aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci určovať na základe ochranného postupu Únie, či vnútroštátne opatrenie je alebo nie je odôvodnené, a stanovovať podrobné požiadavky na prevádzkové podrobnosti súvisiace s databázou výrobkov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(41)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to umožniť zákazníkom vybrať si účinnejšie výrobky prostredníctvom poskytnutia príslušných informácií, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno ďalším rozvíjaním harmonizovaného regulačného rámca a zabezpečením rovnakých podmienok pre výrobcov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(42)

Týmto nariadením by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice 2010/30/EÚ do vnútroštátneho práva a dátumu jej uplatňovania.

(43)

Smernica 2010/30/EÚ by sa preto mala zrušiť,

a)

použité výrobky s výnimkou tých, ktoré sú dovezené z tretej krajiny;

b)

osobné alebo nákladné dopravné prostriedky.

1.

„energeticky významný výrobok“ alebo „výrobok“ je tovar alebo systém s vplyvom na spotrebu energie počas používania, ktorý sa uvedie na trh alebo do prevádzky, ktorý zahŕňa komponenty s vplyvom na spotrebu energie počas používania, ktoré sa uvedú na trh alebo do prevádzky pre zákazníkov a sú určené na zabudovanie do výrobkov;

2.

„skupina výrobkov“ je skupina výrobkov, ktoré majú rovnaké hlavné funkcie;

3.

„systém“ je kombinácia viacerých tovarov, ktoré, keď sa spoja, vykonávajú konkrétnu funkciu v očakávanom prostredí a ktoré z hľadiska energetickej účinnosti potom možno považovať za jeden celok;

4.

„model“ je verzia výrobku, v rámci ktorej všetky kusy majú rovnaké technické vlastnosti relevantné pre štítok a informačný list výrobku a majú rovnaký identifikačný kód modelu;

5.

„identifikačný kód modelu“ je kód, zvyčajne alfanumerický, ktorým sa špecifický model výrobku odlišuje od iných modelov s rovnakou ochrannou známkou alebo s tým istým menom dodávateľa;

6.

„ekvivalentný model“ je model, ktorý má rovnaké technické vlastnosti relevantné pre štítok a rovnaký informačný list výrobku, ale ktorý je uvedený na trh alebo do prevádzky rovnakým dodávateľom ako iný model s odlišným identifikačným kódom modelu;

7.

„sprístupnenie na trhu“ je dodávka výrobku určeného na distribúciu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už odplatne alebo bezodplatne;

8.

„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;

9.

„uvedenie do prevádzky“ je prvé použitie výrobku na trhu Únie na jeho stanovený účel;

10.

„výrobca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobok alebo ktorá dáva výrobok navrhnúť alebo vyrobiť a predáva ho pod svojim menom alebo svojou ochrannou známkou;

11.

„splnomocnený zástupca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá dostala písomné splnomocnenie od výrobcu konať v jeho mene pri konkrétnych úlohách;

12.

„dovozca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá na trh Únie uvádza výrobok z tretej krajiny na trh Únie;

13.

„predávajúci“ je maloobchodník alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka na predaj, prenájom alebo na predaj na splátky alebo predvádza výrobky zákazníkom alebo osobám, ktoré vykonávajú montáž v rámci obchodnej činnosti, či už odplatne, alebo bezodplatne;

14.

„dodávateľ“ je výrobca usadený v Únii, splnomocnený zástupca výrobcu, ktorý nie je usadený v Únii, alebo dovozca, ktorý uvedie výrobok na trh Únie;

15.

„predaj na diaľku“ je ponuka na predaj, prenájom alebo predaj na splátky prostredníctvom zásielkového obchodu, katalógu, internetu, telemarketingu alebo akejkoľvek inej metódy, pri ktorej nemožno predpokladať, že potenciálny zákazník uvidí výrobok vystavený;

16.

„zákazník“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá kupuje, prenajíma alebo prijíma výrobok pre svoje vlastné použitie, bez ohľadu na to, či koná na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

17.

„energetická účinnosť“ je pomer medzi výstupom výkonu, služby, tovaru alebo energie a energetickým vstupom;

18.

„harmonizovaná norma“ je norma v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (11);

19.

„štítok“ je grafická schéma v tlačenej, alebo elektronickej podobe, ktorá obsahuje uzavretú stupnicu výlučne s použitím písmen A až G, pričom každé písmeno zastupuje jednu triedu a každá trieda zodpovedá úsporám energie, v siedmich rôznych farbách od tmavozelenej farby po červenú s cieľom informovať zákazníkov o energetickej účinnosti a spotrebe energie; toto zahŕňa štítky so zmenenou stupnicou a štítky s menším počtom tried a farieb v súlade s článkom 11 ods. 10 a 11;

20.

„zmena stupnice“ je postup, ktorým sa sprísňujú požiadavky na dosiahnutie triedy energetickej účinnosti uvedenej na štítku pre konkrétnu skupinu výrobkov;

21.

„štítok so zmenenou stupnicou“ je štítok pre konkrétnu skupinu výrobkov, ktorá prešla zmenou stupnice, a dá sa rozlíšiť od štítkov pred zmenou stupnice, pričom sa zachováva vizuálna a percepčná súdržnosť všetkých štítkov;

22.

„informačný list výrobku“ je štandardizovaný dokument v tlačenej alebo elektronickej podobe, ktorý obsahuje informácie týkajúce sa príslušného výrobku;

23.

„technická dokumentácia“ je postačujúca dokumentácia umožňujúca orgánom dohľadu nad trhom posúdiť správnosť štítku a informačného listu výrobku, vrátane protokolov zo skúšok alebo podobných technických dôkazov;

24.

„doplňujúce informácie“ sú informácie stanovené delegovaným aktom týkajúce sa funkčných a environmentálnych vlastností výrobku;

25.

„databáza výrobkov“ je súbor údajov týkajúcich sa výrobkov, ktorý je systematicky usporiadaný a skladá sa z verejnej časti orientovanej na spotrebiteľa, v ktorej sú prístupné informácie o parametroch jednotlivých výrobkov v elektronickej podobe, on-line portálu umožňujúceho prístup a časti týkajúcej sa súladu s jasne stanovenými požiadavkami na prístupnosť a bezpečnosť;

26.

„tolerancia overovania“ je maximálna prípustná odchýlka merania a výsledkov výpočtu v rámci overovacích skúšok, ktoré vykonávajú orgány dohľadu nad trhom alebo sa vykonávajú v ich mene, v porovnaní s hodnotami deklarovaných alebo zverejnených parametrov, pričom sa zohľadňuje odchýlka, ktorá vyplýva z medzilaboratórnej variácie.

a)

viditeľným spôsobom zobrazí štítok, vrátane on-line predaja na diaľku, ktorý mu poskytol dodávateľ alebo ktorý bol sprístupnený v súlade s odsekom 2 pre kusy modelu, na ktorý sa vzťahuje príslušný delegovaný akt; a

b)

na mieste predaja sprístupní zákazníkom informačný list výrobku, na základe žiadosti tiež vo fyzickej podobe;

a)

uvedú odkaz na triedu energetickej účinnosti výrobku a rozsah dostupných tried energetickej účinnosti na štítku vo vizuálnych reklamách alebo propagačnom technickom materiáli pre konkrétny model v súlade s príslušným delegovaným aktom;

b)

spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom a prijímajú okamžité opatrenia na nápravu každého prípadu nesúladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a príslušných delegovaných aktoch, za ktorý zodpovedajú, a to z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie orgánov dohľadu nad trhom;

c)

pre výrobky, na ktoré sa vzťahujú delegované akty, nesmú poskytovať alebo zobrazovať iné štítky, značky, symboly ani nápisy, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a príslušných delegovaných aktov, ak by týmto mohli zákazníkov uvádzať do omylu alebo u nich vyvolávať nejasnosti, pokiaľ ide o spotrebu energie alebo iných zdrojov počas používania;

d)

pre výrobky, na ktoré sa nevzťahujú delegované akty, nesmú dodávať alebo zobrazovať štítky, ktoré imitujú štítky podľa tohto nariadenia a príslušných delegovaných aktov;

e)

pre výrobky, ktoré nie sú energeticky významné, nesmú dodávať alebo zobrazovať štítky, ktoré imitujú štítky podľa tohto nariadenia alebo delegovaných aktov.

a)

údaje potrebné na identifikáciu výrobku, ktorý nie je v súlade s požiadavkami;

b)

pôvod výrobku;

c)

charakter uvádzaného nesúladu a možné riziko;

d)

charakter a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení a stanoviská, ktoré predložil dodávateľ alebo prípadne predávajúci.

a)

do 2. augusta 2025 predloží prieskumy týkajúce sa skupín výrobkov, na ktoré sa vzťahujú delegované nariadenia (EÚ) č. 811/2013, (EÚ) č. 812/2013 a (EÚ) 2015/1187, s cieľom zmeniť ich stupnicu a v prípade potreby do 2. augusta 2026 prijme delegované akty podľa článku 16 tohto nariadenia, aby sa toto nariadenie doplnilo zavedením štítkov so zmenenou stupnicou od A po G.

Delegované akty, ktorými sa zavádzajú štítky so zmenenou stupnicou od A po G sa však v každom prípade prijmú najneskôr do 2. augusta 2030.

b)

do 2. novembra 2018 prijme delegované akty podľa článku 16 tohto nariadenia, aby sa toto nariadenie doplnilo zavedením štítkov so zmenenou stupnicou od A po G pre skupiny výrobkov, na ktoré sa vzťahujú delegované nariadenia Komisie (EÚ) č. 1059/2010 (15), (EÚ) č. 1060/2010 (16), (EÚ) č. 1061/2010 (17), (EÚ) č. 1062/2010 (18) a (EÚ) č. 874/2012 (19) a smernica 96/60/ES, pričom cieľom je zobrazovať štítky so zmenenou stupnicou tak v obchodoch, ako aj on-line po uplynutí 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia ich účinnosti.

a)

30 % kusov modelov, ktoré patria do skupiny výrobkov, predaných na trhu Únie patrí do najvyššej triedy energetickej účinnosti A a môže sa očakávať ďalší technologický vývoj alebo

b)

50 % kusov modelov, ktoré patria do skupiny výrobkov, predaných na trhu Únie patrí do dvoch najvyšších tried energetickej účinnosti A a B a môže sa očakávať ďalší technologický vývoj.

a)

dodávateľ pri uvedení výrobku na trh poskytuje predávajúcemu súčasné štítky i štítky so zmenenou stupnicou a informačné listy výrobkov počas obdobia, ktoré začína štyri mesiace pred dátumom stanoveným v príslušnom delegovanom akte ako začiatok zobrazovania štítka so zmenenou stupnicou.

V prípade, ak si súčasný štítok a štítok so zmenenou stupnicou vyžadujú rozdielne skúšanie modelu, dodávateľ sa môže odchylne od prvého odseku tohto písmena rozhodnúť, že súčasný štítok nedodá ku kusom modelov uvedeným na trh alebo do prevádzky počas obdobia štyroch mesiacov pred dátumom stanoveným v príslušnom delegovanom akte ako začiatok zobrazovania štítka so zmenenou stupnicou, ak sa na trh alebo do prevádzky neuviedli žiadne kusy z toho istého modelu alebo z ekvivalentného modelu pred začiatkom uvedeného štvormesačného obdobia. Predávajúci v takomto prípade uvedené kusy nesmie ponúkať na predaj pred uvedeným dátumom. Dodávateľ o tomto dôsledku čo najskôr informujú dotknutého predávajúceho, a to aj v prípade, keď takéto kusy začlení do svojich ponúk pre predávajúcich;

b)

v prípade výrobkov uvedených na trh alebo do prevádzky pred uvedeným štvormesačným obdobím dodávateľ dodá štítok so zmenenou stupnicou na požiadanie predávajúceho v súlade s článkom 3 ods. 2 od začiatku uvedeného obdobia. V prípade takýchto výrobkov predávajúci získava štítok so zmenenou stupnicou v súlade s článkom 5 ods. 2.

Odchylne od prvého pododseku tohto písmena:

c)

predávajúci nahradí existujúce štítky na vystavených výrobkoch v obchodoch, ako aj on-line štítkami so zmenenou stupnicou do 14 pracovných dní od dátumu, ktorý je v príslušnom delegovanom akte stanovený ako začiatok zobrazovania štítka so zmenenou stupnicou. Predávajúci pred uvedeným dátumom štítky so zmenenou stupnicou nezobrazuje.

a)

podpora orgánov dohľadu nad trhom pri vykonávaní ich úloh na základe tohto nariadenia a príslušných delegovaných aktov vrátane ich presadzovania;

b)

poskytovanie informácií verejnosti o výrobkoch uvedených na trh a ich energetických štítkoch a informačných listoch výrobkov;

c)

poskytovanie aktuálnych informácií Komisii o energetickej účinnosti výrobkov na účely preskúmania energetických štítkov.

a)

všeobecný opis modelu, ktorý postačuje na jeho jednoznačné a jednoduché určenie;

b)

odkazy na uplatnené harmonizované normy alebo iné použité normy merania;

c)

konkrétne preventívne opatrenia, ktoré sa majú prijať pri zostavovaní, montáži, údržbe alebo skúšaní modelu;

d)

namerané technické parametre modelu;

e)

výpočty vykonané pomocou nameraných parametrov;

f)

skúšobné podmienky, pokiaľ nie sú dostatočne opísané v písmene b).

a)

obmedzenie administratívneho zaťaženia dodávateľa a ďalších používateľov databázy na minimum;

b)

jednoduchá manipulácia a nákladová efektívnosť a

c)

automatické zamedzenie nadbytočnej registrácii.

a)

ochrana pred neúmyselným použitím a ochrana dôverných informácií prostredníctvom prísnych bezpečnostných opatrení;

b)

prístupové práva založené na zásade opodstatnenej potreby informovanosti;

c)

spracovanie osobných údajov v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 a prípadne smernicou 95/46/ES;

d)

obmedzenie rozsahu prístupu k údajom v záujme zabránenia rozmnožovaniu väčších súborov údajov;

e)

nájdenie prístupu k údajom pre dodávateľa, pokiaľ ide o jeho technickú dokumentáciu.

a)

podľa najnovších dostupných číselných údajov a vzhľadom na množstvá uvedené na trh Únie má skupina výrobkov významný potenciál z hľadiska úspory energie a prípadne iných zdrojov;

b)

modely s ekvivalentnou funkčnosťou sa v rámci skupiny výrobkov výrazne odlišujú v relevantných výkonnostných úrovniach;

c)

skupina výrobkov nemá podstatný negatívny vplyv, pokiaľ ide o cenovú dostupnosť a náklady počas životného cyklu;

d)

zavedenie požiadaviek na energetické označovanie pre skupinu výrobkov nemá podstatný negatívny vplyv na funkčnosť používaného výrobku.

a)

vymedzenie konkrétnej skupiny výrobkov, na ktorú sa vzťahuje vymedzenie pojmu „energeticky významný výrobok“ uvedené v článku 2 bode 1 a na ktorú sa majú vzťahovať podrobné požiadavky na označovanie;

b)

grafický návrh a obsah štítka vrátane stupnice zobrazujúcej spotrebu energie tvorenej písmenami A až G, ktorý musí mať pokiaľ možno jednotné výtvarné riešenie pre všetky skupiny výrobkov a musí byť za každých okolností jasný a čitateľný. Stupne klasifikácie A až G zodpovedajú významným úsporám energie a nákladov a príslušnému rozlíšeniu výrobkov z pohľadu zákazníka. Stanovuje sa v nich aj to, akým spôsobom sa stupne klasifikácie A až G a v prípade potreby spotreba energie uvádzajú na viditeľnom mieste na štítku;

c)

vo vhodných prípadoch využívanie iných zdrojov a doplňujúce informácie o výrobku, pričom sa na štítku v tomto prípade zdôrazní jeho energetická účinnosť. Doplňujúce informácie sú jednoznačné a bez negatívneho vplyvu na jasnú zrozumiteľnosť a účinnosť štítka ako celku vo vzťahu k zákazníkom. Zakladajú sa na údajoch týkajúcich sa fyzických vlastností výrobku, ktoré sú merateľné a overiteľné orgánmi dohľadu nad trhom;

d)

vo vhodných prípadoch sa do štítka začlení odkaz, na základe ktorého môžu zákazníci určiť výrobky, ktoré sú energeticky inteligentné, t. j. schopné automaticky meniť a optimalizovať modely spotreby v reakcii na podnety zvonku (napr. na signály z centrálneho domáceho systému energetického riadenia alebo cezeň, cenové signály, priame kontrolné signály, miestne meranie) alebo schopné poskytnúť iné služby, ktorými sa zvýši energetická účinnosť a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, s cieľom znížiť vplyv využívania energie na životné prostredie v rámci celého energetického systému;

e)

miesta, kde sa má štítok zobraziť, ako napríklad jeho pripevnenie ku kusu výrobku, ktorým sa tento kus nepoškodí, vytlačenie na obale, poskytnutie v elektronickom formáte alebo zobrazenie on-line, s prihliadnutím na požiadavky článku 3 ods. 1 a dôsledky pre zákazníkov, dodávateľov a predávajúcich;

f)

ak je to vhodné, elektronické prostriedky na označovanie výrobkov;

g)

spôsob, akým sa štítok a informačný list výrobku má poskytovať v prípade predaja na diaľku;

h)

požadovaný obsah a v prípade potreby formát a ďalšie podrobnosti týkajúce sa informačného listu výrobku a technickej dokumentácie vrátane možnosti uvedenia parametrov na informačnom liste výrobku do databázy v súlade s článkom 3 ods. 1;

i)

tolerancie overovania, ktoré majú členské štáty použiť pri overovaní súladu s požiadavkami;

j)

akým spôsobom sa má energetická trieda a rozsah tried energetickej účinnosti na štítku začleniť do vizuálnych reklám a technických propagačných materiálov vrátane čitateľnosti a viditeľnosti;

k)

metódy merania a výpočtu uvedené v článku 13, ktoré sa majú použiť na určenie informačného obsahu štítku a informačného listu výrobku, vrátane stanovenia koeficientu energetickej účinnosti (Energy Efficiency Index – EEI) alebo rovnocenného parametra;

l)

či je v prípade väčších spotrebičov potrebná vyššia úroveň energetickej účinnosti na dosiahnutie danej energetickej triedy;

m)

formát akýchkoľvek ďalších odkazov na štítku, ktoré zákazníkom pomocou elektronických prostriedkov umožňujú prístup k podrobnejším informáciám o výkonnosti výrobkov zahrnutým v informačnom liste výrobku. Formát uvedených odkazov môže mať formu adresy webového sídla, dynamického kódu rýchlej reakcie (QR kódu), odkazu na on-line štítky alebo akýchkoľvek iných vhodných prostriedkov orientovaných na spotrebiteľa;

n)

ako by sa triedy energetickej účinnosti opisujúce spotrebu energie výrobku počas používania mali v prípade potreby uvádzať na interaktívnom displeji výrobku;

o)

dátum hodnotenia a možného následného preskúmania delegovaného aktu;

p)

ak je to vhodné, rozdiely v energetickej výkonnosti v rôznych klimatických regiónoch;

q)

pokiaľ ide o požiadavku uchovávania informácií v časti databázy týkajúcej sa súladu v článku 4 ods. 6, obdobie uchovávania údajov menej ako 15 rokov, ak je to vhodné vo vzťahu k priemernej životnosti výrobku.

28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 198/24

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 1683/95 (2) sa stanovil jednotný formát víz.

(2)

Súčasná jednotná podoba vízovej nálepky, ktorá bola používaná posledných 20 rokov, sa považuje za nepostačujúcu vzhľadom na závažné prípady falšovania a podvodov.

(3)

V záujme lepšej ochrany vízovej nálepky a predchádzania falšovaniu by sa preto mala stanoviť jej nová jednotná podoba s modernejšími ochrannými prvkami.

(4)

Na žiadosť Írska alebo Spojeného kráľovstva by Komisia mala so žiadajúcim členským štátom uzavrieť primerané dojednania v záujme výmeny technických informácií s týmto členským štátom na účely vydávania národných víz týmto členským štátom.

(5)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(6)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (3); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(7)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (4); Írsko sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(8)

Toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2011.

(9)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzatvorenej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (6).

(10)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (8).

(11)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (10).

(12)

Nariadenie (ES) č. 1683/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 7 sa dopĺňajú tieto odseky:

„Na žiadosť Írska alebo Spojeného kráľovstva Komisia so žiadajúcim členským štátom uzavrie primerané dojednania v záujme výmeny technických informácií uvedených v článku 2 na účely vydávania národných víz žiadajúcim členským štátom.

Náklady, ku ktorým Írsko a Spojené kráľovstvo v súlade s článkom 5 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie neprispievajú, znáša v prípade podania takejto žiadosti Írsko alebo Spojené kráľovstvo.“

2.

Príloha sa nahrádza obrázkom a textom uvedenými v prílohe k tomuto nariadeniu.

28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 198/29

(1)

Ochrana finančných záujmov Únie sa netýka len hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, ale aj všetkých opatrení, ktoré poškodzujú alebo môžu poškodiť jej aktíva, ako aj aktíva členských štátov, pokiaľ sú tieto opatrenia relevantné pre politiky Únie.

(2)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 (3) vrátane jeho protokolov z 27. septembra 1996 (4), 29. novembra 1996 (5) a 19. júna 1997 (6) (ďalej len „dohovor“) ustanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie. Členské štáty vypracovali dohovor, v ktorom sa konštatovalo, že podvody, ktoré majú vplyv na príjmy a výdavky Únie, sa v mnohých prípadoch neobmedzujú na jedinú krajinu a sú často páchané organizovanými zločineckými sieťami. Na základe uvedeného sa už v dohovore uznalo, že ochrana finančných záujmov Únie si vyžaduje trestné stíhanie podvodného konania poškodzujúceho tieto záujmy. Súčasne bolo prijaté nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (7). Uvedeným nariadením sa ustanovuje všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo Únie, a zároveň sa odkazuje na odvetvové predpisy v danej oblasti, na podvodné činy, ako sú vymedzené v dohovore a na uplatňovanie trestného práva a trestného konania členských štátov.

(3)

Politika Únie v oblasti ochrany finančných záujmov Únie už bola predmetom harmonizačných opatrení, ako napríklad nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95. V záujme zabezpečenia vykonávania politiky Únie v tejto oblasti je nevyhnutné naďalej aproximovať trestnoprávne predpisy členských štátov doplnením ochrany finančných záujmov Únie v rámci správneho a občianskeho práva, pokiaľ ide o najzávažnejšie druhy protiprávneho konania súvisiaceho s podvodmi v danej oblasti, pričom by sa malo zároveň zabrániť rozporom v uvedených oblastiach práva i medzi nimi.

(4)

Ochrana finančných záujmov Únie si vyžaduje spoločné vymedzenie pojmu podvod, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ktorý by sa mal vzťahovať na podvodné konanie týkajúce sa výdavkov, príjmov a aktív na úkor všeobecného rozpočtu Európskej únie (ďalej len „rozpočet Únie“), vrátane finančných operácií, ako sú činnosti súvisiace s prijímaním a poskytovaním úverov. Pod pojmom závažné trestné činy proti spoločnému systému dane z pridanej hodnoty (DPH), ako sa zavádza v smernici Rady 2006/112/ES (8) (ďalej len „spoločný systém DPH“), sa rozumejú najzávažnejšie formy podvodov v oblasti DPH, najmä podvody typu karusel, podvody v oblasti DPH prostredníctvom chýbajúcich obchodníkov a podvody v oblasti DPH páchané zločineckou organizáciou, ktoré spôsobujú vážne ohrozenie spoločného systému DPH, a teda aj rozpočtu Únie. Trestné činy proti spoločnému systému DPH by sa mali považovať za závažné vtedy, ak sa týkajú územia dvoch alebo viacerých členských štátov, sú založené na použití podvodnej schémy, prostredníctvom ktorej sa páchajú štruktúrovaným spôsobom s cieľom získať neoprávnený prospech zo spoločného systému DPH, a spôsobujú celkovú škodu najmenej 10 000 000 EUR. Pod pojmom celková škoda sa rozumie odhadovaná škoda, ktorá vznikla v dôsledku použitia celej podvodnej schémy, a to ako vo vzťahu k finančným záujmom dotknutých členských štátov, tak aj vo vzťahu k finančným záujmom Únie, s výnimkou úrokových sadzieb a sankcií. Cieľom tejto smernice je prispieť k úsiliu v boji proti týmto trestným javom.

(5)

Ak Komisia plní rozpočet Únie v rámci zdieľaného alebo nepriameho hospodárenia, môže delegovať úlohy súvisiace s plnením rozpočtu na členské štáty alebo nimi môže poveriť orgány, úrady alebo agentúry zriadené na základe zmlúv alebo iné subjekty alebo osoby. V prípade takéhoto zdieľaného alebo nepriameho hospodárenia by finančné záujmy Únie mali mať rovnakú úroveň ochrany akú majú v rámci priameho hospodárenia, ktoré vykonáva Komisia.

(6)

Na účely tejto smernice sú výdavky súvisiace s verejným obstarávaním akékoľvek výdavky v súvislosti s verejnými zákazkami stanovenými v článku 101 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (9).

(7)

Právo Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí je v plnej miere uplatniteľné na pranie špinavých peňazí zahŕňajúce majetok pochádzajúci z trestnej činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica. Odkazom na uvedené právo by sa malo zabezpečiť, aby sa sankčný režim zavedený touto smernicou uplatňoval na všetky závažné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie.

(8)

Korupcia predstavuje obzvlášť závažné ohrozenie finančných záujmov Únie a v mnohých prípadoch môže byť spojená aj s podvodným konaním. Keďže všetci verejní činitelia majú povinnosť uplatňovať úsudok alebo vlastné rozhodnutie nestranne, poskytovanie úplatkov s cieľom ovplyvniť úsudok alebo vlastné rozhodnutie verejného činiteľa a prijímanie takýchto úplatkov by malo patriť do vymedzenia korupcie bez ohľadu na právo alebo predpisy uplatniteľné v dotknutej krajine alebo na dotknutú medzinárodnú organizáciu daného verejného činiteľa.

(9)

Finančné záujmy Únie môžu byť poškodzované určitými druhmi konania verejného činiteľa, ktorému bolo zverené hospodárenie s finančnými prostriedkami alebo aktívami, bez ohľadu na to, či vykonáva riadiacu funkciu alebo funkciu dohľadu, aké druhy konania sú zamerané na spreneveru finančných prostriedkov alebo aktív na rozdiel od ich použitia na určený účel a čím sa poškodzujú finančné záujmy Únie. Z tohto dôvodu je potrebné presne vymedziť trestné činy, ktoré zahŕňajú tento druh činov.

(10)

V prípade trestných činov pasívnej korupcie a sprenevery je potrebné vymedziť pojem verejný činiteľ, ktorý sa bude vzťahovať na všetkých príslušných úradníkov alebo zamestnancov vykonávajúcich úradnú funkciu v Únii, v členských štátoch alebo v tretích krajinách. Do hospodárenia s finančnými prostriedkami Únie sa čoraz častejšie zapájajú aj súkromné osoby. V záujme primeranej ochrany finančných prostriedkov Únie pred korupciou a spreneverou musí preto vymedzenie pojmu „verejný činiteľ“ zahŕňať osoby, ktoré nevykonávajú úradnú funkciu, ale napriek tomu podobným spôsobom majú na starosti a vykonávajú verejnú službu v súvislosti s finančnými prostriedkami Únie, ako sú napríklad dodávatelia zapojení do hospodárenia s takýmito finančnými prostriedkami.

(11)

Pokiaľ ide o trestné činy stanovené v tejto smernici, úmyselnú povahu musia napĺňať všetky znaky tvoriace tieto trestné činy. Úmyselná povaha konania alebo opomenutia môže vyplývať z objektívnych skutkových okolností. Na trestné činy, pri ktorých sa nevyžaduje úmysel, sa táto smernica nevzťahuje.

(12)

V tejto smernici sa členským štátom neukladá povinnosť stanoviť trest spočívajúci v uložení odňatia slobody za spáchanie iných ako závažných trestných činov, pri ktorých sa vo vnútroštátnom práve predpokladá úmysel.

(13)

Niektoré trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie v praxi často úzko súvisia s trestnými činmi, na ktoré sa vzťahuje článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj legislatívne akty Únie založené na tomto ustanovení. V znení tejto smernice by sa preto mal zabezpečiť súlad medzi takýmito legislatívnymi aktmi a touto smernicou.

(14)

Vzhľadom na to, že finančné záujmy Únie môžu byť poškodzované alebo ohrozované konaním, ktoré možno pripísať právnickým osobám, právnické osoby by mali byť trestne zodpovedné za trestné činy vymedzené v tejto smernici, ktoré boli spáchané v ich mene.

(15)

V záujme zabezpečenia rovnocennej ochrany finančných záujmov Únie v celej Únii prostredníctvom opatrení s odradzujúcim účinkom, by mali členské štáty stanoviť aj určité druhy sankcií a ich výšku v prípade spáchania trestných činov vymedzených v tejto smernici. Výška sankcií by nemala presahovať to, čo je pre daný trestný čin primerané.

(16)

Vzhľadom na to, že sa touto smernicou stanovujú minimálne pravidlá, členské štáty môžu pre trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie prijať alebo zachovať prísnejšie pravidlá.

(17)

Táto smernica nemá vplyv na riadne a účinné uplatňovanie disciplinárnych opatrení alebo sankcií inej než trestnej povahy. Na sankcie inej povahy, ktoré nemôžu byť rovnocenné s trestnoprávnymi sankciami, ktoré už boli danej osobe uložené za to isté konanie, možno prihliadať pri odsúdení tejto osoby za trestný čin vymedzený v tejto smernici. V prípade iných sankcií by sa mala v plnom rozsahu uplatňovať zásada zákazu stíhania alebo potrestania v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (ne bis in idem). Na základe tejto smernice sa ako trestný čin nekvalifikuje konanie, ktoré zároveň nepodlieha disciplinárnym sankciám alebo iným opatreniam ukladaným za porušenie úradných povinností, a to v prípadoch, keď tieto disciplinárne sankcie alebo iné opatrenia možno na dotknuté osoby uplatniť.

(18)

Sankcie pre fyzické osoby za určité trestné činy by mali stanovovať trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky. Takýmito prípadmi by mali byť aspoň prípady zahŕňajúce spôsobenú značnú škodu alebo získaný značný prospech, pričom škoda alebo prospech by sa mali považovať za značné, ak presahujú sumu 100 000 EUR. Tie členské štáty, ktorých právo neustanovuje výslovný limit pre značnú škodu alebo prospech ako základ pre hornú hranicu trestnej sadzby, by mali zabezpečiť, aby ich súdy náležite zohľadnili výšku škody alebo prospechu pri určovaní sankcií za podvod a za iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie. Touto smernicou sa členským štátom nebráni v tom, aby stanovili aj ďalšie znaky, ktoré by charakterizovali závažnú povahu trestného činu, napríklad pre prípad, keď sú škoda alebo prospech len potenciálne, avšak rozsiahle. Avšak pre trestné činy proti spoločnému systému DPH by limit, od ktorého by sa mal trestný čin považovať za závažný, mal v súlade s touto smernicou predstavovať 10 000 000 EUR. Zavedenie minimálnych úrovní hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie rovnocennej ochrany finančných záujmov Únie v celej Únii. Tieto sankcie majú mať výrazný odradzujúci účinok na potenciálnych páchateľov v celej Únii.

(19)

V prípade, že trestný čin spáchala zločinecká organizácia vymedzená v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/841/SVV (10), členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa táto skutočnosť považovala za priťažujúcu okolnosť v súlade s príslušnými ustanoveniami ich právneho poriadku. Mali by zabezpečiť, aby sudcovia pri ukladaní trestu páchateľom mohli takúto priťažujúcu okolnosť zohľadniť, hoci sudcovia nemajú povinnosť zohľadniť pri ukladaní trestu takéto priťažujúce okolnosti. Členské štáty nie sú povinné ustanoviť priťažujúcu okolnosť vo svojich právnych poriadkoch, pokiaľ sú trestné činy vymedzené v rámcovom rozhodnutí 2008/841/SVV stanovené vo vnútroštátnom právnom poriadku ako samostatné trestné činy, za ktoré možno uložiť prísnejšie sankcie.

(20)

Najmä z dôvodu mobility páchateľov a príjmov pochádzajúcich z protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie, ako aj z dôvodu zložitej povahy následného cezhraničného vyšetrovania by mal každý členský štát určiť svoju právomoc, aby mohol proti takémuto konaniu bojovať. Každý členský štát by týmto mal zabezpečiť, aby sa jeho právomoc vzťahovala aj na situácie, keď k spáchaniu trestného činu došlo prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, ku ktorým sa vykonal prístup z jeho územia.

(21)

Vzhľadom na možnosť viacerých právomocí v prípade cezhraničných trestných činov patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa pri uplatňovaní vnútroštátnych právnych predpisov transponujúcich túto smernicu plne dodržiavala zásada ne bis in idem.

(22)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa premlčacej doby potrebné na to, aby mohli bojovať proti protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. V prípadoch trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky, by mala byť premlčacia doba najmenej päť rokov odo dňa spáchania trestného činu. Týmto by nemali byť dotknuté tie členské štáty, v ktorých nie je stanovená premlčacia doba pre vyšetrovanie, stíhanie a začatie výkonu sankcie.

(23)

Bez toho, aby boli dotknuté predpisy týkajúce sa cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach a ďalšie predpisy práva Únie, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (11), je potrebné vypracovať vhodné ustanovenia upravujúce spoluprácu v záujme zabezpečenia účinného boja proti trestným činom vymedzeným v tejto smernici, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a to vrátane výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou, ako aj technickej a operačnej pomoci, ktorú Komisia podľa potreby poskytuje príslušným vnútroštátnym orgánom na uľahčenie koordinácie ich vyšetrovaní. Takáto pomoc by nemala zahŕňať jej účasť na vyšetrovaniach alebo trestných stíhaniach, ktoré v jednotlivých trestných veciach vedú vnútroštátne orgány. Dvor audítorov a audítori zodpovední za audit rozpočtov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie by OLAF-u a iným príslušným orgánom mali oznámiť akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli byť kvalifikované ako trestné činy podľa tejto smernice, a členské štáty by mali zabezpečiť, aby vnútroštátne audítorské subjekty v zmysle článku 59 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, postupovali rovnakým spôsobom, a to v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

(24)

Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu o opatreniach, ktoré členské štáty prijali na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Správu môžu v prípade potreby dopĺňať návrhy zohľadňujúce prípadný vývoj, najmä pokiaľ ide o financovanie rozpočtu Únie.

(25)

Dohovor by sa mal nahradiť touto smernicou vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú ňou viazané.

(26)

Na účely uplatňovania článku 3 ods. 4 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (12) by sa odkaz na závažný podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 1 a v článku 2 ods. 1 Dohovoru, mal vykladať ako podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie vymedzený v článku 3 a v článku 7 ods. 3 tejto smernice, resp. pokiaľ ide o trestné činy proti spoločnému systému DPH, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 2 tejto smernice.

(27)

Riadne vykonávanie tejto smernice členskými štátmi zahŕňa spracúvanie osobných údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a ich výmenu medzi členskými štátmi na jednej strane a medzi príslušnými orgánmi Únie na strane druhej. Spracúvanie osobných údajov na vnútroštátnej úrovni príslušnými vnútroštátnymi orgánmi by sa malo riadiť acquis Únie. Výmena osobných údajov medzi členskými štátmi by sa mala uskutočňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (13). V rozsahu, v akom inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie spracúvajú osobné údaje by sa na spracúvanie osobných údajov malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (14) prípadne iné právne akty Únie, ktorými sa upravuje spracúvanie osobných údajov týmito inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami, ako aj uplatniteľné pravidlá upravujúce dôverný charakter súdneho vyšetrovania.

(28)

Odradzujúci účinok, ktorý sa sleduje pri ukladaní trestnoprávnych sankcií, si vyžaduje mimoriadne obozretný prístup v otázke základných práv. Táto smernica je v súlade so základnými právami a zásadami uznanými predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), a to konkrétne právom na slobodu a bezpečnosť, ochranou osobných údajov, slobodnou voľbou povolania a právom na prácu, slobodou podnikania, vlastníckym právom, právom na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpciou neviny a právom na obhajobu, zásadou zákonnosti a primeranosti trestných činov a sankcií, ako aj zásadou ne bis in idem. Touto smernicou sa má zabezpečiť úplné rešpektovanie uvedených práv a zásad a musí sa uplatňovať v súlade s nimi.

(29)

Členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie rýchleho vymoženia neoprávnene vyplatených súm a ich prevodu do rozpočtu Únie bez toho, aby boli dotknuté príslušné pravidlá Únie špecifické pre jednotlivé sektory týkajúce sa finančných korekcií a vymáhania neoprávnene vyplatených súm.

(30)

Správne opatrenia a sankcie plnia dôležitú úlohu pri ochrane finančných záujmov Únie. Táto smernica nezbavuje členské štáty povinnosti uplatňovať a vykonávať správne opatrenia a sankcie Únie v zmysle článkov 4 a 5 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95.

(31)

Touto smernicou by sa mala členským štátom uložiť povinnosť stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve trestné sankcie za podvody a s nimi súvisiace trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie a na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Touto smernicou by sa nemali ukladať žiadne povinnosti v súvislosti s uplatňovaním takýchto sankcií ani akéhokoľvek iného dostupného systému presadzovania práva v jednotlivých prípadoch. Členské štáty môžu v oblasti upravenej touto smernicou v zásade naďalej súbežne uplatňovať správne opatrenia a sankcie. Pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje táto smernica, by však členské štáty mali zabezpečiť, aby ukladanie trestných sankcií alebo trestných činov podľa tejto smernice, ako aj správnych opatrení a sankcií neviedlo k porušeniu Charty.

(32)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté právomoci členských štátov členiť a organizovať svoje daňové správy podľa vlastného uváženia na zabezpečenie správneho určenia dane z pridanej hodnoty, stanovenia jej základu a vykonávania jej výberu, ako aj na účinné uplatňovanie práva o DPH.

(33)

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o zrušení imunít obsiahnuté v ZFEÚ, v Protokole č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie a v Protokole č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktoré sú pripojené k ZFEÚ a k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a v príslušných vykonávacích predpisoch, alebo podobné ustanovenia vnútroštátneho práva. Pri transpozícii tejto smernice do vnútroštátneho práva, ako aj pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, ktorým sa táto smernica transponuje, sa uvedené výsady a imunity vrátane rešpektovania slobody mandátu členov zohľadňujú v plnom rozsahu.

(34)

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté všeobecné pravidlá a zásady vnútroštátneho trestného práva, ktorými sa upravuje uplatňovanie a výkon trestu podľa konkrétnych okolností v každom jednotlivom prípade.

(35)

Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(36)

V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(37)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(38)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(39)

Európsky dvor audítorov bol konzultovaný a prijal stanovisko (15),

a)

„finančné záujmy Únie“ znamenajú všetky príjmy, výdavky a aktíva, ktoré sú pokryté nasledujúcimi rozpočtami, ktoré sú nadobudnuté prostredníctvom týchto rozpočtov alebo ktoré majú byť do týchto rozpočtov uhradené:

b)

„právnická osoba“ znamená akýkoľvek subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa uplatniteľného práva, s výnimkou štátov alebo orgánov verejnej moci vykonávajúcich štátnu moc a s výnimkou verejnoprávnych medzinárodných organizácií.

a)

pokiaľ ide o výdavky nesúvisiace s verejným obstarávaním, akékoľvek konanie alebo opomenutie týkajúce sa:

b)

pokiaľ ide o výdavky súvisiace s verejným obstarávaním, aspoň pokiaľ k nemu došlo v úmysle získať pre páchateľa alebo inú osobu neoprávnený prospech, a to poškodením finančných záujmov Únie, akékoľvek konanie alebo opomenutie týkajúce sa:

c)

pokiaľ ide o iné príjmy, než sú príjmy z vlastných zdrojov založených na DPH uvedené v písmene d), akékoľvek konanie alebo opomenutie týkajúce sa:

d)

pokiaľ ide o príjmy z vlastných zdrojov založených na DPH, akékoľvek konanie alebo opomenutie, ku ktorému došlo v rámci cezhraničných podvodných schém, týkajúce sa:

a)

Na účely tejto smernice je pasívna korupcia konanie verejného činiteľa, ktorý priamo alebo cez sprostredkovateľa požaduje alebo prijme výhody akéhokoľvek druhu pre seba alebo pre tretiu stranu, alebo akceptuje prísľub takejto výhody na účely toho, aby konal alebo aby sa zdržal konania v súlade so svojimi povinnosťami alebo pri výkone svojich funkcií spôsobom, ktorý poškodzuje alebo môže poškodiť finančné záujmy Únie.

b)

Na účely tejto smernice je aktívna korupcia konanie osoby, ktorá prisľúbi, ponúkne alebo poskytne priamo alebo cez sprostredkovateľa akúkoľvek výhodu verejnému činiteľovi, pre neho samotného alebo pre tretiu stranu na účely toho, aby konal alebo aby sa zdržal konania v súlade so svojimi povinnosťami alebo pri výkone svojich funkcií spôsobom, ktorý poškodzuje alebo môže poškodiť finančné záujmy Únie.

a)

„úradník Únie“ alebo „zamestnanec vnútroštátnej verejnej správy“, vrátane akéhokoľvek verejného činiteľa iného členského štátu a akéhokoľvek zamestnanca vnútroštátnej verejnej správy tretej krajiny.

Napriek tomu v prípade konania, ktoré sa týka vnútroštátneho úradníka členského štátu alebo zamestnanca vnútroštátnej verejnej správy tretej krajiny a ktoré začal iný členský štát, však tento iný členský štát nie je povinný uplatňovať vymedzenie pojmu „zamestnanec vnútroštátnej verejnej správy“ s výnimkou situácie, keď je uvedené vymedzenie zlučiteľné s jeho vnútroštátnym právom.

Termín „zamestnanec vnútroštátnej verejnej správy“ zahŕňa akúkoľvek osobu, ktorá zastáva výkonnú, správnu alebo súdnu funkciu na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Za zamestnanca vnútroštátnej správy sa považuje akákoľvek osoba, ktorá vykonáva zákonodarnú funkciu na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni;

b)

akákoľvek iná osoba, ktorá má na starosti a vykonáva verejnú službu súvisiacu so správou finančných záujmov Únie alebo s rozhodovaním o nich v členských štátoch alebo v tretích krajinách.

a)

právomoci zastupovať túto právnickú osobu;

b)

oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby; alebo

c)

oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby.

a)

vylúčenie z nároku na verejné dávky alebo pomoc;

b)

dočasné či trvalé vylúčenie z postupov verejného obstarávania;

c)

dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;

d)

uloženie súdneho dohľadu;

e)

súdne rozhodnutie o zrušení právnickej osoby;

f)

dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.

a)

sa trestný čin spáchal úplne alebo čiastočne na jeho území; alebo

b)

páchateľ je jedným z jeho štátnych príslušníkov.

a)

páchateľ má obvyklý pobyt na jeho území;

b)

trestný čin bol spáchaný v prospech právnickej osoby usadenej na jeho území; alebo

c)

páchateľ je jedným z jeho úradníkov, ktorý koná vo svojej úradnej funkcii.

a)

trestu odňatia slobody v dĺžke presahujúcej jeden rok, alebo

b)

trestu odňatia slobody v prípade trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky,

1.

na úrovni Únie súm neoprávnene vyplatených v súvislosti so spáchaním trestných činov uvedených v článku 3 ods. 2 písm. a), b) alebo c) alebo v článku 4 alebo 5;

2.

na vnútroštátnej úrovni akejkoľvek DPH nezaplatenej v súvislosti so spáchaním trestných činov uvedených v článku 3 ods. 2 písm. d) alebo v článku 4 alebo 5.

a)

počet začatých trestných konaní, zamietnutých konaní, konaní, v ktorých bol obžalovaný zbavený obvinenia, konaní, v ktorých bol obžalovaný odsúdený, a prebiehajúcich konaní;

b)

sumy vymožené na základe trestných konaní a sumy odhadovaných škôd.

a)

limit uvedený v článku 2 ods. 2 je primeraný;

b)

ustanovenia o premlčacej dobe uvedené v článku 12 sú dostatočne účinné;

c)

sa touto smernicou účinne riešia prípady podvodov súvisiacich s verejným obstarávaním.

28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 198/42